Mojich 5 „aha“ momentov, ktoré mi najviac pomohli vo food fotografii

Články ohľadom fotenia a stylovania jedla som chcela napísať už dlhšie. Len som úprimne nevedela kde začať. Na papier som teda hodila všetky veci, čo mi napadli a snažila som sa ich akosi roztriediť. Tak aby to mne ale hlavne vám dávalo zmysel. Preto som sa rozhodla najprv napísať o sebe, svojej skúsenosti, a o všetkých tých krokoch, ktoré som musela urobiť kým som si dôverovala natoľko, že som sa tomu venujem už profesionálne. Volám to také moje “aha momenty”, na ktoré som došla síce pomaly, ale možno keby som tieto veci vedela skôr, netrvalo by mi celé tie roky:))

Ako to celé začalo.

Možno môj príbeh poznáte a ja sa budem opakovať, ale fotografovanie a stylovanie jedla nebol nejaký môj sen. Mojím snom bolo byť veľkou právničkou (pozdravujem Ally McBeallovú) a ani vo sne mi nenapadlo, že sa v budúcnosti budem živiť varením a fotením jedla. Jednoducho som rada dobre jedla, a potom som začala aj variť, keď bolo pre koho. Teraz už môj muž ma postrčil založiť si blog a tak to celé začalo. Teda spočiatku to bolo riadne trápenie:)) Varenie mi celkom išlo, ale tie fotky? to bolo naozaj zlé. Keď som si tak spätne vybavovala, ktoré to boli tie aha momenty, ktoré mi pomohli zlepšiť moje fotografie, napísala som si ich na papier a tu sú:

1. Manuálne nastavenie fotoaparátu.

Na úplnom začiatku som mala taký dovolenkový foťák ale už si vôbec nepamätám jeho značku. Po chvíli sa pokazil a Roman mi na Vianoce, či narodeniny kúpil môj prvý ozajstný fotoaparát. Bol to Olympus Pen z druhej ruky, ale bola to jedna z prvých bezzrkadloviek na trhu a išlo o to, že tento fotoaparát sa dal manuálne nastaviť a dali sa mu vymeniť objektívy. Hurá, čo teda sním?

Vôbec nie som technický typ a hoci sa mi Roman snažil, čo to vysvetliť, mne to nešlo do hlavy. Dlho som teda pokračovala na automatike, kedy si fotoaparát prakticky fotí, čo chce, a sem tam to vyzeralo aspoň trochu ako som si to predstavovala. Internety ani siahodlhé články mi nič nehovorili, až raz. Niekde na zľavovom portáli som našla 50 % zľavu na základný kurz fotografovania a bolo. Niekoľko týždňov som navštevovala kurz a ja som konečne v akcii pochopila, čo je to uzávierka, clona, ISO a čo znamená tá správna expozícia. Magic. O kurze samotnom by som vedela napísať samostatne, ale v podstate, ak nie ste ten typ, čo si všetko naštuduje sám a má nekonečnú trpezlivosť čítať odborné články, takýto kurz vám najviac odporúčam. Mám za sebou aj množstvo food photography workshopov, online kurzov a ani jeden neľutujem, hoci nie vždy to bola také ako som pripredstavovala. Ale vždy som sa niečo nové naučila a boli to najlepšie investované peniaze.

2. Vnímanie svetla

Druhý a úplne prirodzený aha moment bolo keď som “pochopila” denné svetlo. Často sa stretávam s názorom (najmä profesionálov), že umelé svetlo je lepšie, pretože môžete fotiť kedykoľvek a s rovnakým výsledkom. To je síce pravda, ale na začiatok je omnoho jednoduchšie naučiť sa vnímať denné svetlo a fotiť tak. Áno, je to časovo obmedzujúce, musíte trochu viac plánovať, ale keď nerozumiete tomu dennému svetlu, ako si chcete nastaviť to umelé, že?

Takže som prestala mrhať časom a fotiť každé jedlo, čo som večer uvarila a namiesto toho som si naplánovala varenie a pečenie tak som mala výsledok hotový počas dňa. Moje prvé pokusy o fotenie jedla prebiehali v kuchyni, na stole, hneď vedľa okna. Už teraz viem, že mojou najväčšou chybou bolo to, že svetlo bolo príliš ostré a až časom som zistila, že ani tie marhuľkové steny nie sú najlepšie pozadie:) V byte, kde som začínala, sa nedali robiť nejaké veľké zmeny ale steny na bielo boli základ. K tomu jeden polystyrén, ktorý som položila oproti zdroju svetla a už to začínalo naberať kontúry.

Keď sme sa potom presťahovali do vlastného, ako prvé som kupovala biele bavlnené závesy z Ikei. Za 10 eur urobia toľko dobrej práce, že si ich doteraz neviem vynachváliť. Pustia tak akurát svetla aj v prípade, že do okna svieti priame slnko, svetlo krásne rozptýlia a vy nemusíte kupovať, vyťahovať a hlavne skladovať špeciálne fotografické difuzéry. Plus sú prirodzeným prvkom v interiéri:)

3. Statív

Toto je must have kúsok hneď po fotoaparáte. Často počujem aké je nepraktické mať statív, ako ťažko sa s ním narába, ale ja by som bez neho v podstate nič neodfotila. V interiéri sú podmienky na fotenie úplne iné ako keď človek cvaká vonku na dovolenke. A práve statív mi umožnil fotiť aj počas zamračených dní, pri nízkom ISO, či tak, aby som mohla klientom odozdať fotky aj na bilboard.

Inak statív som tiež dostala od môjho muža na Vianoce a tieto jeho praktické darčeky milujem. Sama neviem, či by som sa k tomu rozhýbala a investovala toľko peňazí, ale ak to myslíte aspoň trochu vážne a chcete fotiť lepšie fotky, fakt ho musíte mať. Vedeli ste, že som celú svoju knihu nafotila u nás v kuchyni na podlahe alebo v obývačke za stolom? A bez tohto šikovného pomocníka by sa to naozaj nedalo:)

4. Úprava fotiek

Ďalší game changer. Nepoznám jedného bloggera, či fotografa, ktorí su mojim vzorom, ktorý by neupravoval fotky. Keď som začínala, nejakému photoshopu či lightroomu som nerozumela, a myslím, že to bol ešte čas, kedy sa kupovali drahé licencie za celý software. Fotky som teda spočiatku vôbec neupravovala, ani som netušila, že je to vôbec potrebné. A je, a veľmi:) Dnes je už kopec všelijakých aplikácií za pár eur a dokonca je lightroom aj v mobilnej aplikácii. Ja mám reálne kúpenú licenciu a mesačne platím cca 9 eur za ich používanie, a vôbec to neľutujem. V lightroome som sa naučila pracovať cca sama, veľa som obkukala na internetoch, či kurzoch. A stále je to niečo s čím sa učím pracovať. Ale prečo je tá úprava fotiek taká potrebná? Časom som chcela, aby moje fotky boli ľahko rozpoznateľné, mali svoj štýl, farby, a s tým sa dá pekne pohrať práve úpravou fotiek.

5. Kompozícia

Och, toto je jedna z vecí ktoré sa stále učím a došla som na ňu až veľa rokov potom ako som si založila blog. Preto je aj na konci môjho zoznamu. Zo začiatku som jedlo, taniere a props ukladala kade tade, len tak ako sa mi zdalo, že by sa to hodilo a veľa som nad tým nerozmýšľala. Výsledok bol, že všade je všetkého veľa, nedávalo to nejaký jasnejší zmysel a na fotke bol chaos. Fakt. Až keď som sa na nejakom kurze dostala k tomu, čo je to vlastne kompozícia, ako funguje, a aké nástroje používať, trvalo mi to roky. Tiež máte niekedy pocit, že obrázok jednoducho nefunguje? môže to byť svetlom alebo .. ale na 90 % to bude kompozícia. Z obrázku jednoducho nebude jasné a oku lahodiace, čo je hlavný objekt, čo je podstatné a čo nie, a čo ste chceli povedať. A čo to teda tá kompozícia je? Podľa výkladového slovníka je to usporiadanie rozličných prvkov do celku.

Každý z týchto bodov je na dlhšie písanie a čítanie, preto vám o nich napíšem v samostatných článkoch, ak chcete. A ak máte medzitým na mňa nejakú otázku pokojne sa opýtajte. Tu na blogu alebo na mojom instagrame.

A medzi tým si pokojne článok uložte na svoj pinterest. To je totiž moja ďalšia zbraň. Ale o tom niekedy nabudúce.