od
Silvester už budeme tráviť doma (asi zavretý v kúpeľni v našou Vlnkou) ale teším sa. Práve teraz sedím v prenajatom airbnb v Gutemale city a normálne by som si priala teleport:) Cesta tam aj naspäť je fakt dlhá, a tak mi nezostáva nič iné len si posťahovať netflix, objednať lounge a hlavne to nejako prežť:) (viac…)
od
Dúfam, že už ste si slivkový džem upiekli, a teraz je najvhodnejší čas ho zúročiť. Ak ste ho už nevyjedli lyžicou:) A nebude to nič lepšie ako mrkvové šatôčky z celozrnnej múky, do ktorých som pri pečení nepridala žiadny cukor. Viete si predstaviť lepšiu sladkosť? Nie je síce bez lepku alebo raw, ale je bez cukru (teda okrem prirodzeného cukru zo sliviek) a úplne to stačí. A ak vám môžem poradiť, ak čakáte návštevu, rovno ich urobte z dvojitej dávky.
od
Asi sa budem opakovať, ale pri cestovaní fakt radi ochutnávame všetko možné. Z dovolenky je tak vysvovene gastroturistika a hoci na Novom Zélande je to hlavne o mäse, veľmi sa nám páčili aj všetky zeleninové, vegánske a raw bistrá. Hlavne ak si niečo objednáte a vôbec nečakáte, že to bude také dobré. Zrazu vám v ústach vybuchujú chute, ktoré vás milo prekvapia a kombinácie, ktoré by ste možno nikdy nevyskúšali. A nakoniec si poviete wau, tak toto je také super, že si to chcete urobiť aj doma.
od
Wau, takto pred mesiacom som prvý krát ochutnala raw „bounty bite“ v jednom malom, milom raw bistre v Ponsonby v Aucklande počas našej cesty po Novom Zélande. O našom cestovaní vám ešte napíšem… ale tento dezert je tak skvelý, že som vám ho už musela napísať:)
Po všetkom tom mäse, čo sme za celý čas na Novom Zélande pojedli, bolo toto bistro veľmi príjemná zmena. Odkedy sme sa vrátili domov, Roman neustále skúša karfiolový šalát, ktorý sme tam jedli, a ja som si musela vyskúšať domáce „raw“ bounty. Väčšinou sú pre mňa raw koláče bez chuti a totálne bez cukru, a tak mi nechutia:) Ale tento bol parádny a tak som mu musela prísť na kĺb.
od
EDIT: Pôvodný recept je dva roky starý, ale je taký dobrý, že ho od vtedy pečiem každý rok. Je dokonca taký parádny, že sa ako jeden z mála dostal aj do mojej knihy. A verte mi, že potom ako ho vyskúšate, iný už variť nebudete. Na príprave sa nič nezmenilo, ale na čo si dávajte pozor je, aby boli slivky poriadne dozreté a mäkké. Keď budú tvrdé a vnútri zelené, lekvár z nich neurobíte. Takže som posledný týždeň zháňala presne takéto mäkké slivky, a našťastie som na ne na trhu v Piešťanoch narazila. Odniesť 5 kíl nebola brnkačka, ale veď preto máme doma silnejšie polovičky, že:) Okrem toho som sa tento rok trochu osmelila a vyskúšala som pridať škoricu a teraz ma nezabite, klasickú rum. Jeho vôňa sa mi totiž spája s detstvom. Vonia presne ako rumový sirup do čaju, ktorý zvykla používať moja babka a ja som ho milovala. Takže ak som vás aspoň trochu nadchla, čítajte ďalej:) Je celkom milé čítať si 2 roky starý článok a smiať sa, čo ma vtedy trápilo a o všetko som chcela urobiť:)