od
Koľko krát ste už počuli, že raňajky sú základ:) Ja asi miliónkrát a úplne s tým súhlasím. Realita je však občas úplne iná. A hoci by som chcela každý deň raňajkovať a k tomu aj niečo dobré, zdráve, čo ma zasýti aspoň na celé dopoludnie, nie vždy sa mi to podarí. Niekdy zlyhá plánovanie, inokedy jednducho nevstanem z postele a potom nestíham ale snažím sa:)
od
Upiecť si vlastný chlieb je super. Svojho času som sa snažila piecť kváskový chlieb ale časom som to trochu vzdala:) Chcelo to totiž viac plánovania a jednoducho som mala toľko iných starostí, že chlieb bol na to do liste niekde úplne na konci. Ale myšlienky, z času na čas si upiecť aspoň jeden bochník, som sa nevzdala. Práve naopak:)
od
Wau, takto pred mesiacom som prvý krát ochutnala raw „bounty bite“ v jednom malom, milom raw bistre v Ponsonby v Aucklande počas našej cesty po Novom Zélande. O našom cestovaní vám ešte napíšem… ale tento dezert je tak skvelý, že som vám ho už musela napísať:)
Po všetkom tom mäse, čo sme za celý čas na Novom Zélande pojedli, bolo toto bistro veľmi príjemná zmena. Odkedy sme sa vrátili domov, Roman neustále skúša karfiolový šalát, ktorý sme tam jedli, a ja som si musela vyskúšať domáce „raw“ bounty. Väčšinou sú pre mňa raw koláče bez chuti a totálne bez cukru, a tak mi nechutia:) Ale tento bol parádny a tak som mu musela prísť na kĺb.
od
Dobré raňajky sú pre mňa základ. V poslednej dobe som však nemala žiadny elán variť a urobiť klasické smoothie do práce mi prišlo ako nesplniteľná úloha. A pri tom stačí len vytiahnuť z chladničky ovocie, nakrájať ho a smoothie je na svete. Raz mi ale chýbal banán, inokedy sa mi nechceli odšťavovať pomaranče a mám ešte aj milión iných výhovoriek prečo to nešlo. Tiež známe ako lenivosť:) Tak som vymyslela niečo čo je ešte jednoduchšie. Niečo čo stačí len vytiahnuť z chladničky hneď ako vstanem, a kým sa doma aspoň trochu preberiem, rozplýva sa na opečenom toaste.
od
Moja nová zimná vychytávka je jednoznačne karfiol:) Mám ho doma čerstvý a často krát aj mrazený, pretože s ním je ešte menej práce a mám ho kedykoľvek po ruke. A hoci som ho pôvodne chcela urobiť ako prílohu, spomenula som si na vyprážaný karfiol a poriadne tučnú tatársku omáčku. Pss, tú zbožňujem ale predsa len, radšej ju nahradím niečí lepším. Avokádovú majonézu som objavila asi úplne náhodou a tak som si ju zamilovala, že skončila aj v mojej knihe. A hoci by boli vo vydavateľstve asi radšej aby ste si recept prečítali priamo tam:) ja oň musím s vami podeliť aj na blogu. Už totiž nikdy nebude chcieť jesť tú klasickú.