od
Asi viete, že u nás doma s klasickým mliekom veľmi nepochodím. Preto zvyčajne kupujem rastlinné mlieka, a to kravské si dám len raz rok, a v bio kvalite. A ako každé krabicové mlieko, aj to rastlinné nie je nič moc. Hlavne ak si prečítate zloženie. Okolo orieškov sa zvyčajne iba mihlo a úprimne, kto si rád naleje pohár takéto mlieka a s chuťou ho vypije. To nerobím ani ja:) To všetko sú dôvody prečo som už dávnejšie chcela vyskúšať domácu výrobu.
od
Dúfam, že už ste si slivkový džem upiekli, a teraz je najvhodnejší čas ho zúročiť. Ak ste ho už nevyjedli lyžicou:) A nebude to nič lepšie ako mrkvové šatôčky z celozrnnej múky, do ktorých som pri pečení nepridala žiadny cukor. Viete si predstaviť lepšiu sladkosť? Nie je síce bez lepku alebo raw, ale je bez cukru (teda okrem prirodzeného cukru zo sliviek) a úplne to stačí. A ak vám môžem poradiť, ak čakáte návštevu, rovno ich urobte z dvojitej dávky.
od
Ak by som mala povedať, ktorú zeleninu mám najradšej, tak poviem, že cuketu. Zeleninu, ktorú som v detstve nikdy nedala do úst pretože bola vodová a úplne bez chuti. Možno až s príchodom cukety do obchodov (paradoxne) mi začala chutiť. Bude to asi tým, že si cuketu pamätám ako prerastenú ako tekvicu. A ruku na srdce, kto mal rád tekvicové prívarky? ja teda určite nie:)) Ešte aj teraz vídam, ako na trhu predávajú prerastené cukety, ktoré sú podľa mňa úplne zabité:) Baby cukety sú plné chuti, ľahko stráviteľné a dá sa z nich uvariť aj napiecť.
od
Upiecť si vlastný chlieb je super. Svojho času som sa snažila piecť kváskový chlieb ale časom som to trochu vzdala:) Chcelo to totiž viac plánovania a jednoducho som mala toľko iných starostí, že chlieb bol na to do liste niekde úplne na konci. Ale myšlienky, z času na čas si upiecť aspoň jeden bochník, som sa nevzdala. Práve naopak:)
od
Moja nová zimná vychytávka je jednoznačne karfiol:) Mám ho doma čerstvý a často krát aj mrazený, pretože s ním je ešte menej práce a mám ho kedykoľvek po ruke. A hoci som ho pôvodne chcela urobiť ako prílohu, spomenula som si na vyprážaný karfiol a poriadne tučnú tatársku omáčku. Pss, tú zbožňujem ale predsa len, radšej ju nahradím niečí lepším. Avokádovú majonézu som objavila asi úplne náhodou a tak som si ju zamilovala, že skončila aj v mojej knihe. A hoci by boli vo vydavateľstve asi radšej aby ste si recept prečítali priamo tam:) ja oň musím s vami podeliť aj na blogu. Už totiž nikdy nebude chcieť jesť tú klasickú.