od
Na skúšanie a testovanie tohto receptu som sa veľmi tešila. Budha misky, resp. ich všetky možné varianty som jedla v zahraničí kade tade, a vždy som si jednu túžila urobiť aj doma. Prvú spomienku nám asi tak 7 rokov dozadu, kedy sme boli s kamoškami na výlete v Brightone, a objavili sme malé bistro, kde vo výklade boli misy plné šalátov, strukovín, zeleniny a všetkého možného aj nemožného. (viac…)
od
Niekedy sú tie najjednoduchšie veci najlepšie. A máte z nich najväčšiu radosť. Ako keď vám dozrejú prvé cukety, ktoré každý deň obzeráte alebo sa vám niečo dôležité podarí. Mňa v posledných mesiacoch zalieva pokoj a radosť zo všetkého naokolo, či už je to záhradka alebo najnovšie náš nový člen rodiny. Preto som sa dlhšie nerhnula do písania nových receptov, skôr trávim čas prechádzakmi v prírode, mazlením a výchovou našej malej Vlnky. Je to len pár týždňov odkedy sme si ju priviezli domov, a už si to bez nej neviem predstaviť:) Tá neskutočná radosť ráno, budenie, a parťáčka na výlety je na nezaplatenie. A hoci musíme byť trochu viac trpezliví, je to tak dobre. A o tom, že je to naj kamoška v kuchyni ani nehovorím:) Keby mohla tak by každý recept na blogu ochutnala. Zatiaľ si vychutnáva len poctivý vývar, mäsko a zeleninu ale aj tak jej najviac chutí obyčajná ryža.
od
Ak by som mala povedať, ktorú zeleninu mám najradšej, tak poviem, že cuketu. Zeleninu, ktorú som v detstve nikdy nedala do úst pretože bola vodová a úplne bez chuti. Možno až s príchodom cukety do obchodov (paradoxne) mi začala chutiť. Bude to asi tým, že si cuketu pamätám ako prerastenú ako tekvicu. A ruku na srdce, kto mal rád tekvicové prívarky? ja teda určite nie:)) Ešte aj teraz vídam, ako na trhu predávajú prerastené cukety, ktoré sú podľa mňa úplne zabité:) Baby cukety sú plné chuti, ľahko stráviteľné a dá sa z nich uvariť aj napiecť.
od
Asi sa budem opakovať, ale pri cestovaní fakt radi ochutnávame všetko možné. Z dovolenky je tak vysvovene gastroturistika a hoci na Novom Zélande je to hlavne o mäse, veľmi sa nám páčili aj všetky zeleninové, vegánske a raw bistrá. Hlavne ak si niečo objednáte a vôbec nečakáte, že to bude také dobré. Zrazu vám v ústach vybuchujú chute, ktoré vás milo prekvapia a kombinácie, ktoré by ste možno nikdy nevyskúšali. A nakoniec si poviete wau, tak toto je také super, že si to chcete urobiť aj doma.
od
Wau, takto pred mesiacom som prvý krát ochutnala raw „bounty bite“ v jednom malom, milom raw bistre v Ponsonby v Aucklande počas našej cesty po Novom Zélande. O našom cestovaní vám ešte napíšem… ale tento dezert je tak skvelý, že som vám ho už musela napísať:)
Po všetkom tom mäse, čo sme za celý čas na Novom Zélande pojedli, bolo toto bistro veľmi príjemná zmena. Odkedy sme sa vrátili domov, Roman neustále skúša karfiolový šalát, ktorý sme tam jedli, a ja som si musela vyskúšať domáce „raw“ bounty. Väčšinou sú pre mňa raw koláče bez chuti a totálne bez cukru, a tak mi nechutia:) Ale tento bol parádny a tak som mu musela prísť na kĺb.