Foodbloggerské stretnutie

Minulý víkend v sobotu som mala možnosť hostiť stretnutie foodbloggerov v škole varenia Chefparade. Štafetu som prebrala po Katke z blogu Hrnček Var, ktorá má momentálne radostnejšie povinnosti. S organizovaním takejto akcie som nemala vôbec skúsenosti a ani som na predchádzajúcich stretnutiach nebola, ale myslím si, že sme sa v celku dobre zabavili:). Bolo to aj vďaka skvelej komunikácie s Peťom, ktorý je eventovým manažérom Chefparade a ešte lepšiemu kuchárovi Milanovi, ktorý sa nám úžasne venoval. Ak vás zaujíma raw kuchyňa alebo pralinky, vedzte, že je odborník. Spomínam si ako nám pripravoval raw špagety z cukety, ktoré sú asi všetkým notoricky známe a v duchu som rozmýšľala, či vôbec môžu byť dobré… Ách, ten pocit, keď od niečoho nechtiac nič nečakáte a potom vám v ústach vybuchne chuťová bomba, a že vegánsky parmezán, čo to len môže byť za blbosť. Mať sušičku a viac voľného času neváham. Prisahám, už dávno som nič tak svieže, plné chuti a lahodné nejedla:)

Ale späť k stretnutiu, niekoľko emailov, správ cez facebook a nakoniec vydarené stretnutie 9 foodbloggerov. Z ľava do prava: Peťo zo Chefparade, Zuzka z Foodependence, Dano z Varič Daniel, Martina z Maťa pečie, Andrea z blogu Na haji, Zuzka z blogu Láska na tanieri, Ela z Mojej tureckej kuchyne a nakoniec Maťa a Kika z blogu Foodlover.

Na úvod nám Peťo pripravil ovocné smoothie, čo pre tých ktorý stihli pripraviť raňajky len pre polovičky naozaj padlo vhod. Trochu sme sa zoznámili a šéfkuchár Milan nás popri tom zasvätil do základov raw varenia. Ja osobne nie som žiadny extrémista ale jedenie surovej stravy má svoje rácio a určite zaradím do svojho jedálnička aj viac surovej zeleniny (ovocie mi nerobí problém aj o polnoci ale s tou zeleninou je to u mňa horšie). A po zjedení týchto cuketových špagiet mi verte, že budú u nás na stole pravidelne:)

Nebudem vám písať presné recepty, nájdete ich totiž na koci postu a ak vás niečo, čo sme navarili zaujme, stiahnite si pdf-ko.

Po úvodnom predjedle nás čakalo varenie z Mystery boxu, ktorý bol poriadne záhadný. Myslím, že nikto z nás ani len netušil, čo by sme mohli z obsahu  uvariť.  Rozdelili sme sa do troch tímov (ja som varila so šikovnicami z Foodlovera) a kukli sme na suroviny. Cvikla, kokosové mlieko, limetka, zázvor, šľahačka, mak, čo len z tohto môže byť…:). Milan nám musel trochu našepkať aby sme vedeli, čoho sa máme chytiť a nakoniec sme súťažili v tom, kto recepty uvaril najchutnejšie.

Ako polievku sme robili exotickú cviklovú s kokosovým mliekom. Pre mňa dosť divoká kombinácia, ktorá ale nakoniec veľmi dobre vypálila a naša polievka napriek tomu, že sme to v úvode prepískli s vývarom, vyhrala chuťový test. Jednoducho bola riedka ale ako skúsené domáce kuchárky sme ju nechali riadne prevrieť až sa nám zhustla a bola ok:)

Ako hlavný chod sme pripravovali lososa na šalotkovej omáčke so špenátom, „Buere rouge“ redukciou a fritovaným zelerom. Honosný názov, dve omáčky – jedna biela a jedna červená, k tomu baby zemiačiky ale úplný top bol fritovaný zeler. Síce tu bol náročný time management a bolo to už vyslovene reštauračné jedlo kde sme museli mať teplé všetky časti jedla, zvládli sme to a v jednoduchšej verzii si isto nájde miesto aj v našej domácnosti. Lososa vymením za menej mastnú rybu a všetko bude ok:) A ten fritovaný celer je bomba, dajte si doma tú námahu, nakrájajte zeler na jullienne (tenké pásiky) a vypražte do zlatova. Myslím, že sa tomu hovorí aj vegánska slanina a keď ochutnáte zistíte prečo. Mali sme čo robiť aby sme ju nezjedli ešte pred servírovaním.

Ako dezert sme pripravovali mousse z bielej čokolády a maku. Mne, ovocno-koláčovej závisláčke na začiatku chýbalo cesto a práca so želatínou je pre mňa španielska dedina ale šikovná Maťka sa nebála a musím povedať, že mousse jej vyšiel nad očakávania. Chuťovo to bol jedinečný zážitok, tak ako nemusím čokoládu samu o sebe, biela je moje guilty pleasure a v kombinácii s makom a skvelou omáčkou z lesného ovocia to bol dezert hodný reštaurácie. A tu nás musím opäť pochváliť, za mousse sme získali naše druhé prvé miesto!

Všetky recepty, ktoré pre nás Milan pripravil boli naozaj úžasné, pri tom ako doma varím na jednoplatničke a celkom mi dochádza inšpirácia to bol taký jarný vánok a celý deň som si naozaj užila. Skvelá spoločnosť ľudí, ktorých varenie baví rovnako ako vás je veľmi inšpirujúca a mala som presne ten pocit, že napriek tomu, že v poslednej dobe nevarím žiadne závratné kreácie (ale za to zvládam cestoviny na 1000 spôsobov), to varenie je stále niekde vnútri a jednoducho sa nezabúda. Ako bicyklovanie:)

Na záver chcem ešte raz poďakovať škole varenia Chefparade, že sa zhostila celej produkcie, šéfkuchárovi Milanovi za super úžasný zážitok z varenia a všetkým kolegom, ktorým sa podarilo prísť a ktorých som mohla konečne spoznať aj osobne! Snáď sa čoskoro vidíme aj nabudúce.

Monika

Recepty z Foodbloggerskej párty