Ako bolo na mojom prvom kurze foodstylingu & fotografie

od

foodstyling kurz

Je to tak trochu ako písať správu z pracovnej cesty, ale na instagrame ste boli zvedaví, ako to celé prebiehalo, tak vám to teda aspoň trochu priblížim. Začala by som tým, že by som sa chcela poďakovať všetkým tým úžasným ženám (áno, boli sme dámsky klub), že do mňa vložili dôveru a boli ochotné za mňou cestovať zo všetkých kútov Slovenska. Od Popradu až po Bratislavu. Workshop som sa rozhodla usporiadať práve preto, že ma v poslednej dobe naozaj bavilo stretávať sa s ľudmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako ja. Či už je to varenie, jedenie, návšteva trhov a nakoniec aj foodstyling a samotné fotenie jedla. Rozhodla som sa tieto dve veci spojiť aj preto, že spolu veľmi úzko súvisia, a keď už si niečo dobré uvaríte, pekne si to naservírujete, je krásne vedieť si to pekne zachytiť.

Veronika z the Veelicious:

„Odniesla som si z tohto dňa veľa informácií teoretických a zároveň som lepšie pochopila ako funguje môj milovaný fotoaparát, svetlo, ako s nim spolupracovať, kamošiť sa s ním a nie bojovať. A čo ma bavilo úplne najviac kreatívna časť, vyskúšali sme si styling v praxi a nacvičili si tak pravislá kompozície a dôležitý storytelling. „

Workshop som plánovala asi tak mesiac a posledné dva týždne boli naozaj náročné. Intenzívne som pracovala na téme workshopu, na detailoch ako kvety, riady, prosp a po večeroch som písala lajstrá plné infomácií o foto vybavení, správnom manuálno nastavení fotoaparátu, svetle vo food fotografii a ako začať, a čo všetko urobiť ešte pred samotným fotením jedla. Z mojich skúseností s rôznymi workshopmi, kde sa bola sama učasníčkou som vedela, že je fajn mať nejaký papierový podklad, aby som si nemusela zapisovať každé jedno slovo ako na prednáške v škole. Je totiž úplne iné sa o tom všetkom rozprávať, vnímať všetko a to popritom si písať. Preto som chcela aby každý z kurzu odišiel nielen s nadšeným, kopou nových skills ale aby si každý mohol doma v kľude sadnúť, a ešte raz alebo aj sto krát si prejsť, o čom sme sa na kurze rozprávali. 12 srán textu je hádam taký rozumný mix, kde som stihla zhrnúť všetko podstatné. A mám z tohto môjho textu takú radosť, že z neho rozhodne plánujem čerpať aj sem na blog, či možno do vlastnej knihy. Čo vy na to?

kurz foodstylingu

Aby som sa teda ale vrátila ku kurzu. Čo budeme fotiť, ako chcem aby to približne vyzeralo, čo všetko chcem ukázať, aké props použiť a tak som, dlho a pozorne plánovala. Bolo to aj preto, že sama radím, že pri fotení jedla a receptov je fajn mať aspoň základnú predstavu, čo chcem povedať, ako pocit chcem aby mali ľudia z fotografiíí, akú farebnú škálu chcem použiť a čo chcem dosiahnuť. Nakoniec sa moja predstava ustálila na presnom jedle, farbách, kvetoch a už v hlave som mala feeling, ktorý chcem aby bolo z fotiek cítiť. Preto som vymyslela, že budme fotiť bábovku tmavšej farby a ako doplnok použijeme odtiene zelenej a bielej. K tomu všetkému som prispôsobila ostatné veci.

Tu by som veľmi rada poďakovala dodávateľom, ktorý mi umožnili realizovať moju ideu úplne podľa mojej predstavy. Prvá je úžasná Klára z Love to eat plates, s ktorou som sa stretla v Prahe už v septembri, a ktorá pre nás expresne vyrobila nádherné dezertné taniere presne podľa mojich predstáv. Potom to je Ellie z wisteria and vine, ktorá robí neskutočne krásne a jemné obrúsky, a ktoré na stylovanie používam už roky. A v neposledom rade sú to kvety.sk, kde som si vo veľkooobchode objednala kvety presne podľa mojho gusta. Ani som o tejto možnosti nevedela, ale je super, že si viete objednať aj také kvietky, ktoré nie sú až také bežné v kvetinárstvach, a teda workshop bol krásna príležitostosť vyskúšať si to! Všetko klaplo na 100 % a ja môžem týchto šikovných ľudí len odporučiť!

kurz foodstylingu

kurz foodstylingu

kurz foodstylingu

 

Workshop sme začali kávou, čajom a malým rozhovorom, kto je kto, a prečo tu je, a čo sa chce naučiť. Potom sme sa pustili do teórie a úplne od základov sme si prešli to, ktorý fotoaparát je na fotenie jedla „najlepší“, a ktoré sú tie najvhodnejšie objektívy. Tu vám chcem povedať jednu vec, naozaj nezáleží, aký máte fotoaparát. Aj keď bdete mať to najdrahšie foto vybavenie, ale bude vám chýbať cit, schopnosť vnímať svetlo, či s ním pracovať, tak to neznamená, že budte mať najkrajšie a najlepšie fotky. Naopak platí, že dobrý fotograf urobí krásne zábery aj s horším fotoaparátom. A nie naopak. Takže nemusíte mať najdrahšiu či najnovšiu techniku, oveľa dôležitejšia je chuť tvoriť, zlepšovať sa a neustále to skúšať. Nikto z neba učený nespadol a tu to platí dvojnásobne. Takže ak vás niekto spochybňuje, že nemáte dobrú techniku, alebo čo by ste akože chceli nafotiť tým a tým fotoaparátom, nenechajte sa odradiť. To sa len možno niekto bojí o svoj job. Samozrejme, že s jedlom rastie chuť, a tak keď raz budete mať pocit, že ste už svoj fotoapaát vyžmýkali a potrebujete sa posunúť, tak to urobte. Ale ak na svojich fotkách ešte pracujete, nenechajte sa odradiť. Dám vám k tomu ešte jedno prirovnanie. To je ako by ste kuchárovi povedali, že jeho hrnce dobre varia. Pritom reálne viemte, že je jedno, či ste varili na hrncoch po babke alebo v tých najdrahších medených, dôležité je ako ste jedlo navarili, či je správne okorenené a žiadna panvica alebo hrniec na to nemajú až taký vplyv:)

kurz foodstylingu

Po rozbratí techniky sme prešli k samotnému manuálnemu nastaveniu fotoaparátu. Pochopenie expozičného trojuholníka je totiž kľúčové skills k tomu, aby ste vedeli oftotiť presne to čo chcete, ako to chcete bez toho, aby vám váš fotoapárát nútil jeho videnie. O tom som písalal aj vo svojom prvom článku o mojich „aha“ momentch na mojej cesto k fotenie jedla. Ale v podstate máte dve, či tri možnosti. Buď si to naštudujete alebo pôjdete na kurz, kde vám to vysvetlia. Na konci dňa keď vám to cvakne, to nie je žiadna jadrová fyzika a časom sa z toho stane niečo ako šoférovanie auta. Treba opäť len skúšať.

Ďalej sme si prešli svetlo, to je totiž vo fotografii kľúčové. Rozprávali sme sa najmä o tom dennom svetle, ktoré má každý z nás doma. Tiež som to už spomínala, je fajn najprv chápať tomu dennéhu svetlu a až potom sa pustiť to toho umelého. Predsalen, nie každý má doma miestnosť kde môže len tak skladovať veľkú, ťažku a aj finančne náročnú sveteľnú techniku. Opäť ak na vás vyskakuje, že fotenie s denným svetlom je náhoda, vedzte, že je to základ, a aj veľký foodbloggeri či fotografi používajú denné svetlo. Spomeniem možno Lindu Lomenilo zo švédskeho blogu Call me cupcake, či asi najúspešnejšie fotografky z blogu Our Food Stories, alebo hoci aj Local Milk či iných. Tiež je rozdiel či chcete fotiť produktové fotky alebo vás skôr lákajú veľké scény so stolom a 6 stoličkami. Na začiatok je teda fajn, pracovať s tým čo máte.

Čo vám možem poradiť je, všímať si svetlo v priestore ktorý máte. Ja napríklad viem, že moje štúdio je orientované na západ. Teda ráno v ňom je relatívne tma, a okolo obeda tam začne dopadať viac svetla. V lete v tomto priestore môžem fotiť až do ôsmej večer, teraz v zime, viem že už okolo pol tretej to začína byť kritické. V byte som to mala podobne. Svetlo sme tam mali až poobede. Hovorí sa, ideálna orientácia okna na fotenie je sever, pretože je tam najdlhšie „rovnaké svetlo“.  Ak však také okno nemáte, svet sa nezrúti, musíte pracovať s tým čo máte. Tiež je rozdiel, či máte okno až po zem alebo len klasické. To tiež mení možnosti. Ja osobne som napríklad pochopila, že tmavé dark fotky, nie sú v mojom priestore úplne jednoduché, pretože mám západné dvojité okno až po zem, ateliér je otvorený a prepojený s obývacou miesnosťou s oknom a vedie až do kuchyne. V preklade, príliš veľa sveteľných zdrojov. Na to aby som dosiahla moody tmavú atmosféru musím svetlo blokovať z viacerých strán. Keby to bolo niečo čo mi je srdcu najbližšie a vyslovene túžim po takých fotkách a nechcem sa sťahovať, tak to robím. Prirodzeme mám však radšej svetlé fotky a asi aj intuitívne som si podľa toho vyberala priestor v ktorom budem pracovať.  Čiže na konci dňa viem, že ak chcem v ateliéri niečo odfotiť, mám na to čas v poobedných hodinách. Tomu teda prispôsobujem aj celé varenie a pečenie, a celú prípravu. Z praktického hľadiska si to teda stačí len odpozorovať. Verte mi, že mnohí fotíme v kuchyni, v obývačky či dokonca v kúpeľni alebo spálni.

Nikoleta zo Surová dcérka:

„Monika je vo svetlých fotkách môj vzor. Nazrieť do jej štúdia a prejsť si fotením s ňou bolo super. Počuť ako niekto iný premýšľa o veciach otvára obzory, inšpiruje a dodáva odvahu.“

kurz foodstytlingu

Potom sme sa v rámci kurzu konečne vrhli na kompozíciu. To je jednoducho gamechanger, Keď pochopíte kompozíciu, a budete fotku reálne komponovať – teda nerozhádžete jedlotlivé veci len tak, ale jednotlivé elementy uložíte s presnejším umýslom bude to vidieť. Fotka bude mať hlavu a pätu. Jasný úmysel, cieľ a divák ju bude vedieť ľahšie prečítať. Najjednoduchsie je začať s pravidlom troch tzv. third rule, potom používať negative space a krivky. O tomto sa dosť naučila práve na rôznych kurzoch a určite vám o tom ešte, ak budete chcieť, napíšem niečo viac.

Ešte trochu sme sa porozprávali o teórii farieb a foodstyling sme si potom prešli už prakticky. Nastylovala som jednu bábovku, použila som presne len niekoľko farieb z tzv. colour wheele a dievčatá sa mohli pozerať, fotiť a pýtať prečo, a začo:)

Na vyskúšanie stylingu som zvolila jednoduchá bábovku, ktorú som nakoniec preliala cukrovou polevou a dozdobila kvetmi. Nič extra náročné alebo výnimočné ale išlo o demonštráciu toho, ako aj také niečo obyčajné ako bábovka vieme krásne odfotiť a dotvoriť. Potom sme si vyskúšali aj uhly fotografovania a moju obľúbenú teóriu nepárnych čísiel.

foodstyling kurz

kurz foodstylingu

 

Keď sme si všetko nafotili, dali sme si obed a popritom sme porozoberali všetko čo nás kolo toho napadlo. Poobede už dostali dievčatá čas na to by si vo dvojici vyskúšali nastylovať a nafotiť svoju bábovku. K dipozícií bol celý môj arzenál props a vlastnej kreativite sa nekládli medze. U každého som sa zastavila, prebrali sme nastavenie, kompozíciu či styling.

kurz foodstylingu

kurz foodstylingu

kurz foodstylingu

 

kurz foodstylingu

kurz foodstylingu

 

Priznám sa, že som chcela stihnúť ešte aj pár záberov z prípravy bábovky aby sme mali k receptu aj pár storytellingových fotografií, ale čas nám ubiehal tak rýchlo, že sme sa k sypaniu múky už nedostali. Nechela som totiž zeškať ešte poslednú časť workshopu a to bola úprava fotografií. Prešli sme si základné funkcie lightroomu, porozprávali sme sa o presetoch a to či si ich kúpiť alebo nie (toto je celkom zaujímavá téme, tak mi dajte vedieť, či by ste o tom chceli počuť viac).Uprava fotiek je práve to, čo dá vašim fotkách jasný rukopis. V lightroome sa dajú urobiť aj základe úpravy a opraviť drobné nedostatky či už jedla, alebo čohokoľvek iného. Ľahko a jednoducho.

Čas sa blížil pomaly k 19 – tej hodine a hoci ja by som mohla o fotografovani a stylovaná jedla hovoriť ešte hodiny, dievčatá už mali naplánované odvozy a cestu domov. Tak som ešte pozordávala balíčky s krásnymi tanierikmi od Kláry a handričkou od Ellie a bolo. Dúfam, že dievčatá odchádzali rovnako nadšené ako som bola ja a aspoň trochu som pomohla vidieť veci inak, a dodala som im energiu na ďalšie fotenie.

Takže dievčatá, Baša, Veronika, Nikoleta, Veronika, Martina a Simona, jedno veľké ĎAKUJEM!

A keby ste sa chceli čokoľvek o kurzu opýtať, pokojne do toho! Mile rada vám odpoviem!

Monika

kurz foodstylingu

2 komentáre v Ako bolo na mojom prvom kurze foodstylingu & fotografie

  1. Vero z TheVeelicious
    29/10/2019 at 21:41 (3 týždne ago)

    Ja DAKUJEM a vyborny clanok, normalne som sa preniesla v case. A ten manual od teba z workshopu nosim stale pri sebe v kabelke. ❤

    Odpovedať
    • LaPetit
      30/10/2019 at 11:14 (3 týždne ago)

      Ďakujem Veronika, som veľmi rada, že aj ten manuál tak pekne vyšiel a je taký nápomocný!

      Odpovedať
    • LaPetit
      30/10/2019 at 11:14 (3 týždne ago)

      Ďakujem Veronika, som veľmi rada, že aj ten manuál tak pekne vyšiel a je taký nápomocný!

      Odpovedať

Komentáre

Prosím, vyplňte povinné údaje *

Komentár *